Eating animals and veggie pasta

I finished reading book called Eating animals from Jonathan Safran Foer this weekend. I read two of his novels ( Everyhting is Illuminated and Extremely Loud, Incredibly Close) few years ago and had this book waiting in the bookshelf for more than a year. I knew the book would be well written, but somehow I couldn’t make myself to start reading it… it was there, in it’s green grace, and I felt somehow scared to open it, because I knew things might have to change after I read it. And my suspicion was correct.
Since moving to SEA my meat eating pattern changed. On one hand I started to enjoy a steak now and then, but on the other hand, my day to day consumption of meat dramatically decreased. While in Cambodia, I rarely cooked since to be honest with you, I don’t like cooking for me only and the food there is just too easily accessible and affordable, so it’s always easier to pick up a phone and then wait for 20 minutes than to spend 30+ minutes in the kitchen in 35+ C degree heat. I often ended up munching on vegetarian fare – hummus, falafel, salads… Even though moving to Vietnam and moving in with Todd meant revival of my cooking, it didn’t change the meat pattern much. Till recently I couldn’t buy meat conveniently during the week, so the only time I’d cook with meat product would be when making eggs with bacon. Additionally, as we all know, when there is 30+ degrees outside, having a chunk of meat is a sure way into food coma. Naturally, I started to explore vegetarian recipes more for this reason as well. However, I never thought of becoming vegetarian, why would I?

Tento víkend som dočítala knižku od Jonathana Safrana Foera, ktorá sa volá Jedenie zvierat. Pár rokov dozadu som čítala jeho dva romány (Všetko je osvetlené a Extrémne nahlas, neuveriteľne blízko) a túto knižku som mala v poličke už viac ako rok. Vedela som, že kniha bude určite skvelo napísaná, ale nejak som sa nevedela primäť k jej prečítaniu… sedela tam v jej zelenej nádhere a ja som sa ju bála otvoriť, pretože som vedela, že veci sa môžu zmeniť po jej prečítaní. A moje podozrenie bolo správne.
Po presťahovaní sa do juhovýchodnej Ázie sa môj štýl jedenia mäsa výrazne zmenil. Na jednej strane som si sem tam dopriala dobrý steak, na druhej strane moja denná konzumácia mäsa sa dosť výrazne znížila. Kým som bola v Kambodži, veľmi som nevarila. Budem úprimná, nerada varím sama pre seba a ďalšia vec je tá, že jedlo je tam tak ľahko dostupné cenovo aj logisticky, že vždy bolo ľahšie zdvihnúť telefón a následne čakať 20 minút na donášku ako stráviť 30 a viac minút pri sporáku v 35 stupňovej horúčave. Veľakrát som si tak pochutnávala na vegetariánskych jedlách – humus, falafel, šaláty… A aj keď presťahovanie do Vietnamu a spoločnému bývanie s Toddom znamenalo oživenie môjho varenia, nezmenilo to vzorec v konzumácii mäsa. Len donedávna som nemala kde kúpiť počas týždňa pekné mäso a tak používanie mäsa v našej domácnosti bolo zredukované najmä na použitie slaninky, keď si robíme vajíčka. A k tomu, ako všetci dobre vieme, keď je vonku viac ako 30 stupňov, dať si kusisko mäsa je istá cesta do food kómy. Bolo tak prirodzené, že som začala viacej preskúmavať vegetariánske recepty. Nikdy som však nemyslela na to, že by som sa stala vegetariánkou, prečo aj?

How could I consider becoming a vegetarian when I was a bacon baby? My mum was obsessed with bacon when pregnant with me and when I was little, there was nothing I loved more than the homemade paprika bacon and pork pate my grandparents did! Even at the Christmas table I would eat their homemade sausage instead of fish :) My whole childhood was somehow connected to eating meat, mainly meat produced by my grand parents – pigs, chicken, rabbits, sheep… My doctor is till now making fun of me that when I was around 5 years old, when I came back from holidays and she asked me what I did at my grandparents, I proudly said that my granddad killed a rooster. I always liked meat and as Foer writes in his book, meat from my grandparents was part of our story about our family. Meat is for sure one of the things on my mind when I think about our family and my childhood.
And maybe that’s why the book from Foer resonates with me so much. When I was a child, my mum fed me the meat my grandparents produced as well as fresh eggs from their hens. When I become a mother (and of course it is on my mind now already), one of the things I will have on my mind is the cruelty the animals had to go through so that I can buy a chicken breast or bacon to feed my family. Not to mention that apparently up to 10% of the weight of the chicken that you buy in the USA can be made by the water that the chicken soaked in that is full of shit and chemicals. I will have on my mind that to get that chicken on my table, the chicken lived in horrible conditions, never walked in an open space because first of all it spent life in a cage and second of all its legs were too weak from the genetical modification to even bear it’s weight. I will have on my mind that maybe its neck was ripped of alive or the chicken was kicked into transport to slaughter house, because that’s how things are done more often than we would like to admit. When I was a child, I didn’t have to ask my mum where the meat on my plate came from, because I knew it’s one of the chicken that was running around the yard of my grandparents last time I visited them. What would I tell my future child about where their chicken came from?

Ako by som aj mohla zvažovať vegetariánstvo, keď som bola slaninové dieťa? Moja mamina bola počas tehotenstva so mnou absolútne posadnutá slaninou a keď som bola malá, neexistovalo nič iné, čo by som milovala viac ako domáca papriková slaninka a bravčová paštika od mojich starých rodičov! Ešte aj na Vianoce som mala na tanieri radšej ich klobásku ako rybu :) Moje celé detstvo bolo tak prepojené s jedením mäsa, najmä mäsa, ktoré odchovali moji starí rodičia – prasiat, kuriat, zajacov, oviec… Moja doktorka si doteraz zo mňa robí srandu, že keď som mala asi päť rokov a prišla som na kontrolu po prázdninách a ona sa ma spýtala, čo som cez leto robila, ja som hrdo vyhlásila, že môj starký zabil kohúta. Vždy som mala rada mäso a ako Foer píše v jeho knihe, mäso od mojích starých rodičov bolo súčasťou príbehu o našej rodine. Mäso je tak rozhodne jedna z vecí, ktorá mi príde na myseľ, keď premýšlam o mojej rodine a detstve.
A asi aj preto vo men Foerova kniha tak rezonuje. Keď som bola malá, moja mama nás kŕmila mäsom a čerstvými vajíčkami od sliepok, ktoré odchovali a vyprodukovali moji starí rodičia. Keď sa stanem matkou ja (a samozrejme sa ma to týka už aj teraz), jedna z vecí, nad ktorou sa budem zamýšlať je tá krutosť, ktorú museli zvieratá, ktoré teraz konzumujem podstúpiť, aby som ja mohla kúpiť kuracie prsia alebo slaninu pre moju rodinu. A aby som nezabudla, aj to, že zjavne 10 percent z váhy kuraťa, ktoré kúpite v USA, môže pozostávať a aj pozostáva z vody, ktorú kura nasalo a ktorá je plná kuracích výkalov a chemikálií. Budem myslieť na to, že aby sa to kura dostalo na môj stôl, žilo v ohavných podmienkach, nikdy sa neprešlo po otvorenom priestore, pretože strávilo život v klietke a taktiež preto, lebo jeho nohy boli príliš slabé z všetkej tej genetickej modifikácie na to, aby vôbec vládalo vlastnú váhu. Budem myslieť na to, že možno mu niekto odtrhol zaživa krk alebo sa do kuraťa kopalo, keď bolo presúvané do transportu na bytúnok, pretože tak tie veci chodia oveľa častejšie, ako by sme si chceli priznať. Keď som bola malá, nemusela som sa maminy pýtať, odkiaľ  sa vzalo mäso na mojom tanieri, pretože som vedela, že to je asi jedno z kuriat, ktoré pobehovalo po záhrade mojich starých rodičov pri mojej poslednej návšteve. Čo by som povedala mojim budúcim deťom o tom, odkiaľ sa vzalo to ich kura?

I do not mean to sound radical, because I think eating everything in moderation is better, and I know that Foer is writing from American perspective, and the situation in Europe or the rest of the world might be a bit better, but still it doesn’t make me any more at easy about the fact that the millions of animals are suffering inhumanely so that we can have a chicken breast or roasted pork on our table. And I do not refer to their death as inhumane cruelty, I refer to their lives before death. I’m not advocating for everyone to become a vegetarian right now, but maybe it would be good to start to think a bit more about food choices we make on daily basis a bit more. To support what is in line with our values (such as independent meat producers that follow good standards of animal welfare) and to reduce our support for the current cruel system by buying less of their products. Or even none of their products. If you can, try to read the book. It’s really well written, Foer is simply a great writer. It’s a great food for thought that will keep you full for longer than a chicken breast… and while reading, eat this amazing pasta. It’s so fresh and satisfying that you will wish you had double that portion on your plate. Please, if you read the book, let me know your thoughts!

Nechcem byť nejaká radikálna, pretože verím, že konzumácia všetkého s mierou je asi to najlepšie a tiež si uvedomujem, že Foer píše z americkej perspektívy a situácia v Európe a zvyšku sveta môže byť o niečo lepšia, stále mi to však nepomáha cítiť sa lepšie a byť ok s faktom, že milióny zvierat neľudsky trpia preto, aby sme my na stole mohli mať kuracie prsia alebo pečené bravčové. A keď hovorím o neľudskej krutosti, nehovorím o ich smrti, ale o ich živote pred smrťou. Nesnažím sa teraz o to, aby ste sa všetci stali zo dňa na deň vegetariánmi, len si myslím, že by bolo dobré, ak by sme spoločne začali premýšlať o naších dennodenných voľbách jedla o trošku viac. Aby sme podporovali to, čo je v súlade s našími hodnotami (ako napríklad nezávislých producentov mäsa, ktorí si dajú záležať na blahobyte zvierat) a zredukovali podporu súčastnému krutému systému cez kupovanie menej z ích produktov. Alebo aj žiadnych z ích produktov. Ak máte šancu, prečítajte si túto knižku. Je naozaj veľmi dobre napísaná, Foer je proste výborný spisovateľ. Je to naozaj skvelé jedo pre dušu a budete po nej nasýtení dlhšie ako po kuracích prsiach… a popri čátaní si pochuťte na týchto skvelých cestovinách. Sú také osviežujúce no zároveň perfektne uspokoja chuťové bunky, že si želáte, aby ste na tanieri mali dvojitú porciu. A prosím, ak si knižku prečítate, dajte mi vedieť, čo si myslíte.

Veggie pasta for two ~ Zeleninové cestoviny pre dvoch

150g of linguini ~ 150g linguini
one yellow zucchini ~ jedna žltá cukina
300g of spinach ~ 300g špenátu
3-4 smaller tomatoes ~ 3-4 menšie paradajky
50g feta ~ 50g fety
garlic ~ cesnak
salt ~ soľ
white pepper ~ biele korenie
basil for garnish ~ bazalka na ozdobenie

1. Put your pasta to cook. When you insert the pasta into water, start to cook your vegetables.
2. Cut zucchini into 0.5cm slices. Heat up olive oil in a skillet and fry pressed garlic in it. Add zucchini and a splash of water and let cook for around 7 minutes till your pasta is not ready. When pasta is cooked, add chopped spinach to zucchini. By the time zucchini should be almost ready. Cook for 2-3 minutes until spinach is wilted.
3. Add pasta into the skillet and season with salt and pepper. Add a bit of olive oil and mix well.
4. Divide pasta into plates. Chop tomatoes and divide them into plates. Add crumbled feta cheese on the top. Garnish with basil. Enjoy!
1. Dajte si variť cestoviny. V čase, keď vkladáte cestoviny do vody, začnite s varením zeleniny.
2. Nakrájajte si cukinu na pol centimetrové kolieska. V panvici si ohrejte olivový olej a opražte pretlačený cesnak. Pridajte cukinu a trošku vody a varte okolo 7 minút, kým sa vám neuvaria cestoviny. Keď sa cestoviny dovaria, pridajte k cukine nakrájaný špenát. V tej dobe bude už cukina takmer uvarená. Varte 2-3 minútky, až je špenát takmer hotový.
3. Pridajte k zelenine cestoviny a dochuťte soľou a korením. Pridajte trošku olivového oleja a poriadne premiešajte.
4. Rozdelte si cestoviny na taniere. Nakrájajte paradajky a rozdelte ich na taniere. Na vrch pridajte rozdrobenú fetu. Dozdobte bazalkou. Dobrú chuť

3 thoughts on “Eating animals and veggie pasta

  1. Katka,tak to si mi uplne z duse napisala..dokonca sama by som nenasla tak vhodne slova,ako vyjadrit,to co citim…uplne zdielam tvoj nazor ohladom krutosti,akou sa maso dostava na nas tanier..u nas doma maso nepripravujeme uz nejaky ten rok,maximalne si dame slaninku do vajicok,ako vy:)…alebo prilezitostne v restauracii..taktiez nechcem nikoho odsudzovat,ale kiez by sa len viac ludi zamyslelo,a rozhodlo sa obetovat vlastnu nenasytnost nad stipku sucitu k tymto nemym tvorom,ktore za nasu nenasytnost tak trpia:(

    • Presne Martinka… Maso totiz v takom mnozstve ako je produkovane je absolutne neudrzatelne, je to tyranie zvierat a tiez obrovska zataz pre zivotne prostredie. Nehovoriac o tom, ze so vsetkymi tymi antibiotikami a chemikaliami co sa do zvierat dostanu pocas ich zivota, prospesnost nasmu zdraviu je naozaj otazna. je to zavazna tema a aj ked situacia na Slovensku je urcite trochu ina ako v USA, ludia by mali zacat premyslat, ci anozaj musia mat maso na ranajky v podobe sunky a potom aj na obed a veceru… Ak chces, knizku mam aj v pdf, je v anglictine, mozem ti ju poslat…

      • Tak,tak..uplne suhlasim ,Katka..ja som sice nikdy nebola uplne masovy typ,takze mi ani moc nechyba ,ak ho v jedalnicku nemam…ale obcas mi dobre padne:))…my sme zas videli jeden film ohladom tejto temaitky,a odvtedy maso doma nepripravujeme…knizku by som si rada precitala,a si moc mila,ze by si mi poslala..ale moja anglictina je zial na citanie kniziek v anglictine uboha:((..

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s